Písať dnes o Jaroslavovi Hutkovi znamená podniknúť výlet časom, vrátiť sa minimálne o štyri desaťročia späť a zalistovať v histórii českého/československého folku. Aj napriek množstvu výrazných pesničkárskych osobností sedemdesiatych a osemdesiatych rokov asi nikto z nich nemal taký vplyv na vývoj českej a slovenskej folkovej scény, ako práve Hutka. Oplýval osobitnou charizmou, ktorá mu umožnila nadviazať bezprostredný kontakt v malom študentskom klube, ale aj zvládnuť niekoľkotisícový dav na festivale (pamätníci si možno spomenú na legendárny pezinský Festival Mladosti), rozospievať ortodoxné rockové publikum moravskými ľudovkami, obklopiť sa uznávanými rockermi a presvedčiť ich na hranie „unplugged“. Bolo preto zákonité, že bol aj objektom mimoriadneho záujmu Štátnej bezpečnosti, ktorých úsilie nakoniec viedlo až k Hutkovej emigrácii.
CD Tak jako květ je tiež predovšetkým výletom v čase aj dokumentom doby. Archívne nahrávky, nahrávané v roku 1985 v štúdiu Rádia Slobodná Europa predstavujú muzikanta, prinúteného odrezať sa od svojich koreňov a vysťahovať sa do cudzej krajiny, s ktorou sa nikdy nezžil. Nie je to veľmi optimistický album - zaznamenáva do piesní pretavený pesimizmus, ktorý si Hutka priniesol ešte zo socialistického Československa, ale aj rozčarovanie, aké mu priniesol nový domov v Holandsku. Nie je to zbierka jeho najväčších hitov, ale skôr výpoveď o dobe a priestore, v ktorom práve žil. Nie sú to nadčasové piesne, ale reflexie pevne späté s dobou a miestom svojho vzniku. V tom spočíva ich výhoda aj nevýhoda.
A ešte čosi – sleevenote v booklete býva zvyčajne skôr rituálnym zvykom a čítaním na jedno použitie. V prípade Hutkových spomienok v booklete k tomuto CD je to niečo celkom iné – spomienky na emigráciu, Kryla, okolnosti vzniku nahrávok, sa čítajú s mrazením v chrbte a pocitom horkej dezilúzie.
Miloš Janoušek, Nový populár, 7.6. 2012
2024