Pezinok 1976 bol slovenský Woodstock Cez víkend sa koná Koncert mladosti po 40 rokoch. Pozrite si, ako to vyzeralo na pezinskom amfiteátri v lete 1976 na fotografiách Jána Štrbu. Traja či vlastne štyria mušketieri sa pre veľký úspech stretli po dvadsiatich rokoch. Hudobní mušketieri, ktorí sa predstavili na dvoch open-air festivaloch v Pezinku, sa stretnú na tom istom mieste po štyroch desaťročiach. V sobotu 18. júna od 18.00 sa totiž v pezinskom amfiteátri začne Koncert mladosti po 40 rokoch, na ktorom vystúpia vybraní muzikanti z oboch podujatí v rokoch 1976 a 1977. Ortodoxných štatistikov môže zaraziť tento drobný nesúlad, no Ladislav Agnes Snopko to vysvetľuje: „Oba vtedajšie koncerty vnímam spoločne ako ,fenomén Pezinok‘, ako slovenský Woodstock, vtedy bezprecedentnú kultúrnu udalosť, na ktorej účinkovali špičkoví československí predstavitelia folku, džezu a rocku.“ Navyše, ako spomína Vladimír Mišík, ktorý nebude chýbať ani teraz, bola to nielen demonštrácia slobodného hudobného názoru, ale zároveň, ak aj nie priamo politického, tak určite ľudského postoja. „Vládla tam neuveriteľná vzájomná súdržnosť medzi ľuďmi či už na pódiu, alebo v hľadisku.“ Pre Mišíka a jeho kapelu ETC... znamenal Pezinok začiatok veľkej, dodnes trvajúcej kariéry. „Už sme vtedy istý čas fungovali, no práve hranie pred niekoľkotisícovou návštevou možno považovať za náš ostrý štart.“ Naopak, pre folkové združenie Šafrán znamenal „druhý Pezinok“ začiatok postupného zániku, v každom prípade sa tu na pódiu poslednýkrát zišli v kompletnej zostave. Z nej sa zajtra predstavia Jaroslav Hutka, Vladimír Merta a Zuzana Homolová, folkovú zostavu doplní Jednofázové kvasenie, rockovú a džezovú scénu budú reprezentovať Collegium musicum, Trio Emila Viklického a Luboš Andršt. Vstup je voľný. Pre navodenie pôvodnej atmosféry vám teraz ponúkame archívne fotografie z leta 1976. Že išlo o výnimočnú udalosť, ukazuje už počet fotografov na pódiu. Na festival do Pezinka prišli slovenskí aj českí novinári. Marián Varga sa zarozprával s Dominikom Tatarkom a nechcelo sa mu príliš hrať. Organizátori ho doslova museli naháňať na pódium. ALEXANDER BALOGH, 17. JÚNA 2016, DENNÍK N